Ahoj,
Dráhé vlčie dieťa.
Predtým,
Než sa spolu vydáme na túto dobrodružnú cestu,
Doprajme si chvíľku na upokojenie našej mysle.
Pomôže nám to spoločne vstúpiť do sveta predstavivosti a zázrakov.
Nájdi si pohodlné miesto,
Zatvor si očká a predstav si,
Ako ťa obklopuje jemný mesačný svit,
Ktorý naplňa celý priestor okolo teba pokojom a harmóniou.
Teraz sa pomaly a zhĺboka nadýchni nosom a počítaj dotroh.
Jeden,
Dva,
Tri.
A rovnako zľahka vydýchni.
Jeden,
Dva,
Tri.
Toto spolu zopakujeme ešte dva krát.
Hľboký nádych.
Jeden,
Dva,
Tri.
A hľboký výdych.
Vnímaj ten pokoj a kľud okolo seba.
Posledný krát sa zhlboka nadýchni.
Jeden,
Dva,
Tri.
A z výdychom,
Ako kebych si nafúkoval bublinu,
Veľkú ako mesiac.
Predstav si,
Ako sa tvoja mesačná bublina vznáša k oblohe a osvetľuje jasnú cestičku do lesa.
Svetojanské mušky sa trblietajú medzi obrovskými tajomnými stromami a ty počuješ spev cvrčkov,
Žiab a cikát.
Noc je pokojná.
Zánok šepká tvoje meno a pozýva ťa na dobrodružstvo tam vonku.
Keď vykročíš,
Chladná tráva pošteklí tvoje prsty na nohách.
Svet dýcha s tebou.
Cítiš,
Ako vzduch ľahko prúdi dnu a von.
Predstav si,
Ako vietor jemne hladí tvoje líca.
Kráčaš vpred a les ti tajomne šepká svoje starodávne príbehy.
Vysoké stromy,
Strážiace hviezdy tam hore ťa sprevádzajú na tvojej ceste.
S vďačnosťou v srdci cítiš ich silu a ochranu.
Cestujúc s vetrom,
Zrazu začuješ zavíjať vlka.
Započúvaš sa o niečo pozornejšie,
Ako sa jeho vytie ozýva dolinou.
V tom sa k nemu pridávajú ďalší.
Každé jedno zavitie sa zrazu spája do jedinečnej symfónie zvukov.
Po chrbte ti prebehne mráz.
Vlci ťa volajú,
Aby si sa k ním pridal.
V diálke zazrieš zlatisté oči vodcu svorky,
Ktorý na teba čaká na okraj lesa.
Hoci sa strach snaží vkradnúť do tvojho srdca,
Ticho si šepkáš.
Som odvážny,
Som láskavý a som v bezpečí.
Vlk sa približuje a jeho srdc je osvetlená striebristým svitom mesiaca.
Priateľ,
Zahalený v noci.
Na pozdrav skloníš svoju hlavu a v tebe sa začne čosi prebúdzať.
Cítiš,
Ako sa tvoje prsty na nohách od vzrušenia roztancovali.
Svrbia ťa dlane a než sa nás dáš,
Už,
Už bežíš za nimi,
Aby si sa k ním mohol pridať.
Vlci ťa obklopia a vítajú.
Každý jeden z nich ťa zdraví kývnutím hlavy a malé vlča ti práve oblízlo končeky prstov na ruke.
Vodca svorky sa pomaly k tebe priblíži a jemne ťa potiahnie za rukav svojimi zúbami.
Vedie ťa cez les.
S každým krokom sa tvoje lapky ponárajú do zeme.
Cítiš jej bohatú vôňu,
Počuješ každý šúchod lístia a praskanie vetvičiek pod tvojimi nohami.
Vlci odrazu podvíhnú hlavy,
Čo si zacítia vo vzduchu.
Rozbehnú sa a ty bežíš s nimi.
Vietor ti šláha do tváre.
Vyhýbaš sa konárom stromov.
Vysoká tráva žiari v mesačnom svite a tu vlci zastavia a začnú sa spoluhrať.
Naháňajú si chvosty a skáču jeden na druhého.
Hrávým pohybom ťa opäť potiahnú za rukav a volajú,
Aby si ich nasledoval.
Značeným bežíš za nimi,
Zájace ti pritom odskakujú z cesty a ty sa opäť ocitníš v lese,
Kde žblnkot tečúcej vody usmerňuje tvoje kroky.
Vlci spomaliujú a opatrne kráčajú,
Ako by sa snažili nezobudiť bytosti žijúce pod zemou.
Potvočík ťa privádza ako kryštáľovo čistému jazeru.
Každý vlk k nemu kráča svojou vlastnou cestou a ty počuješ,
Ako im žabky jedna po druhej uvolňujú priestor a schovávajú sa pod hladinou vody.
Sleduješ,
Ako si vlci obzerajú svoj odraz na hladine,
Tesne pred tým,
Ako sa z jazierka napijú.
Pozrieš sa dole a aj ty vidíš sám seba.
Tvoje ruky sa dotýkajú vody,
Odraz sa rozpúšťa do nekonečných krúhov naprieč jazerom a tam sa spája s odrazmi tvojich vlčných priateľov.
Do dlaní si naberieš vodu a napieš sa.
Chladná a čistá steká po tvojich líčkach.
S každým prehlknutím pomaly smeruje dole do tvojho brúška.
Polož si na ne ruku.
Cítiš pokoj a šťastie.
Z ničoho nič sa o teba čosi obtrie a upúta tvoju pozornosť.
Odrazu nevieš spustiť zrak z majestátnej sovy,
Ktorá s ľahkosťou pristála na strome oproti tebe.
Jej pohľad naplnený múdrostňou,
Ako by nahliadal do holbky tvojej duše.
S tichým zahúkaním sa pýta,
Ktože si?
Ale ty nemáš pre ňu odpoveď,
Pretože ty si sa preca rozplynul s krúhmi na jazere.
Ďalej pokojne sleduješ vlčiu svorku.
Mesačný svit sa lígoce na hladine tmavého jazera.
Stromy sa jemne hojdajú vo vánku zo strany na stranu.
Svetojanské mušky svietia v diálke a ty si uvedomíš,
Ako hlboko si so všetkým prepojený.
V bezpečí,
V mieri a lásky plnom objatí tohto okamihu.
Vaše pohľady sa s vodcom svorky opäť stretnú.
Vlk úctivo sklopí zrak na znak toho,
Že si medzi nimi navždy vítaný.
V tomto momente je všetko pochopené a ty sa s ľahkosťou nadýchneš a rovnako tak aj vydýchneš.
Po ceste domov ťa stromy láskavo strážia a ty si pri každom kroku úprimne zašepkáš ĎAKUJEM.
Späť v tvojej izbe ťa už nedočkavo ví tá tvoja pohodlná postielka a mesačný svit zľahka poboská tvoje líčko.
A teraz,
Keď sa náš príbeh pomaly končí,
Pamätaj si toto dobrodružstvo.
Unášajúc sa do sveta snou,
Si tvoje srdce túto výpravu,
Lásku vlkov a šepot stromov navždy uchová.
Nos si tieto spomienky naďalej zo sebou a využij silu a lásku svojej svorky kedykoľvek a kdekoľvek to budeš potrebovať.
Dobrú noc,
Vlčie dieťa.